4 piliere spokojného života (úvod)

Spokojnosť nie je niečo, čo sa nám náhodou prihodí. Je to zručnosť, ktorú sa dá učiť.

Stretávam ľudí, ktorí dosiahli takmer všetko, čo si pred dvadsiatimi rokmi predsavzali. Majú prácu, ktorú im závidí ich okolie, dom, deti v dobrej škole. A potom v stredu večer sedia pri kuchynskom stole, telefón vedľa taniera, a cítia zvláštnu prázdnotu, ktorú si nevedia vysvetliť. Navonok sa nič nedeje. Vnútri majú pocit, že život sa kdesi míňa popri nich.

Dlho som verila, že tento pocit je otázkou okolností. Že keď sa vyrieši to či ono, keď bude viac času, viac pokoja, lepší vzťah, spokojnosť príde sama. Stávalo sa to často aj mne. Čakala som, kým mi život doručí stav, v ktorom sa konečne budem cítiť celá.

Najrozšírenejší omyl o spokojnosti

Väčšina z nás v sebe nosí jednu tichú predstavu: že spokojnosť je vec šťastia, povahy alebo správneho nastavenia okolností. Niekto sa narodí veselý a ľahký, iný úzkostný a ťažký, a s tým sa už veľa nenarobí. Spokojnosť je v tomto obraze niečo, čo buď máme, alebo nemáme, prípadne niečo, čo si zaslúžime výkonom.

Problém je, že táto predstava nás drží v pasci. Keď je spokojnosť vecou okolností, jediné, čo môžeme robiť, je naháňať ďalšiu okolnosť. Ďalší cieľ, ďalšiu métu, ďalší nákup, ďalšiu zmenu partnera alebo práce. A keď ani po nej pocit prázdna nezmizne, obviníme seba, druhých alebo život.

Čo sa deje v skutočnosti

Neurovedec Richard Davidson a jeho kolega Cortland Dahl strávili desaťročia výskumom toho, čo robí človeka vnútorne odolným a spokojným. Vo svojej knihe Born to Flourish opisujú zistenie, ktoré mení východiskovú otázku. Spokojnosť, alebo presnejšie schopnosť prekvitať aj uprostred bežného a náročného života, nie je stav, ktorý sa nám prihodí. Je to súbor zručností, ktoré sa dajú trénovať. Podobne ako sa dá učiť cudzí jazyk alebo hra na hudobný nástroj.

Davidson roky skúmal v laboratóriu skúsených meditujúcich, ľudí, ktorí strávili tisíce hodín tréningom mysle. Mnohí z nich žili ako utečenci, s minimom majetku, a napriek tomu z nich vyžarovala prítomnosť, vrúcnosť a pokoj, aké bežne nestretávame. Dôležitejšie však bolo, čo sa ukázalo u úplných začiatočníkov. Keď dostali jednoduchý tréning, ich mozog začal aktivovať rovnaké siete pozornosti a vnímania ako u tých skúsených. Nie v rovnakej miere, ale rovnaké. Ukázalo sa, že ide o vrodenú kapacitu, ktorú má každý z nás.

Davidson a Dahl pomenovali štyri základné piliere, na ktorých táto schopnosť stojí. Štyri zručnosti, ktoré sa dajú posilňovať.

Uvedomenie je schopnosť byť prítomný pri tom, čo sa práve deje, vnútri aj navonok. Je to rozdiel medzi tým, keď celý deň bežíme na autopilota, a tým, keď si všimneme vlastnú reakciu skôr, než nás strhne. Z uvedomenia vyrastá takmer všetko ostatné.

Spojenie je vnútorný pocit blízkosti a starostlivosti, ktorý vedie k vzťahom, v ktorých sa cítime príjemne. Výskum ukazuje niečo, čo mnohých prekvapí: na našu pohodu vplýva oveľa viac to, ako sa vo vzťahoch cítime, než to, koľko ľudí okolo seba máme.

Vhľad je schopnosť vidieť, ako naše vlastné myšlienky, presvedčenia a emócie tvarujú spôsob, akým vnímame seba a svet. Je to moment, keď zistíme, že nás netrápi situácia sama, ale príbeh, ktorý sme si o nej v hlave vyrozprávali.

Zmysel je jasnosť o tom, na čom nám v živote naozaj záleží, a schopnosť to vnášať do bežných dní. Práve zmysel dáva človeku silu obstáť aj vtedy, keď je okolo ťažko.

Považujem za dôležité povedať jednu vec hneď na začiatku. Tieto štyri piliere nie sú o tom, aby ste si najprv usporiadali život a až potom začali žiť spokojnejšie. Skúsení meditujúci, ktorých Davidson skúmal, neprekvitali preto, že mali ľahký život. Mnohí prišli o domov aj o krajinu. Prekvitali preto, že mali vytrénované vnútorné zručnosti, ktoré ich preniesli aj cez ťažké obdobia. To je dobrá správa pre každého, kto má pocit, že na vnútornú prácu počká, kým sa veci upokoja. Na vnútornú prácu nie je potrebné čakať. Práve ona často to upokojenie prinesie.

Posun, ktorý môžete urobiť hneď

Keď prestaneme spokojnosť vnímať ako niečo, čo nám má život doručiť, a začneme ju vnímať ako sval, ktorý posilujeme, mení sa všetko. Prestaneme čakať a začneme trénovať. Nie veľkým gestom, nie odchodom do ústrania, ale pár minutami denne, vpletenými do života, ktorý už žijeme.

A to je možno najpovzbudivejšia časť výskumu. Davidson a Dahl uvádzajú, že na merateľnú zmenu stačí približne štyri a pol minúty denne. To je čas, ktorý sa zmestí aj do života so štyrmi deťmi a prácou. Tréning navyše nemusí znamenať sedenie v tichu. Umývanie riadu, čakanie v rade, cesta do práce, rozhovor s dieťaťom, to všetko sa dá premeniť na priestor, kde jeden zo štyroch pilierov posilňujeme.

Malý krok na tento týždeň

Nemusíte začať so všetkými štyrmi naraz. Vyberte si jeden bežný okamih dňa, ktorý sa už aj tak deje. Napríklad prvé tri minúty po tom, čo si sadnete do auta, alebo chvíľu, keď zatvárate dvere domova. V tom okamihu sa raz, pomaly, nadýchnite a všimnite si, čo práve cítite v tele, bez toho, aby ste to museli meniť. Nič viac. Tým ste práve začali trénovať prvý pilier.

Tento týždeň si stačí všímať, kedy ste prítomní a kedy bežíte na autopilota. Samotné to všímanie je už začiatok.

Čo bude nasledovať

V ďalších štyroch článkoch si postupne prejdeme každý z pilierov zvlášť, tak ako ich autori knihy radia za sebou: uvedomenie, spojenie, vhľad a zmysel. Pri každom sa pozrieme, čo sa deje v mozgu a v nervovej sústave, kde nás daný pilier najčastejšie zrádza a aké jednoduché cvičenie si môžete vyskúšať vo svojom týždni.

Spomeňte si na ten kuchynský stôl. Prázdnota, ktorú pri ňom niekedy cítime, nie je rozsudok nad naším životom. Je to skôr pozvanie. Signál, že niektorý zo štyroch svalov dlho nedostal pohyb. A svaly sa dajú posilniť, v každom veku, aj uprostred úplne obyčajného týždňa.