5 stratových stratégií vo vzťahu

Hádka má známy priebeh. Začne sa kvôli niečomu konkrétnemu, no rýchlo sa zmení na čosi väčšie. Jeden trvá na svojom, druhý sa bráni alebo zaútočí, padnú staré krivdy a nakoniec sa jeden z vás zatvorí do mlčania. Možno máte pocit, že ste obstáli. A predsa medzi vami zostane vzdialenosť, ktorá tam pred hodinou nebola.

Tieto vzorce poznám aj zo svojej vlastnej skúsenosti. Dlho som ich považovala za normálnu súčasť toho, ako sa ľudia hádajú. Až keď som ich pomenovala, začala som si ich viac všímať a prestali ma ovládať tak automaticky.

Najrozšírenejší omyl o hádkach

Väčšinou veríme, že naše reakcie v konflikte sú prirodzená obrana. Keď trváme na svojom, bránime sa. Keď zaútočíme, je to oprávnené, lebo nás ten druhý zranil prvý. Keď sa stiahneme, len chránime svoj pokoj. Každú z týchto reakcií si vieme pred sebou obhájiť.

Problém je, že práve tieto „obrany" vzťahu najviac škodia. Cítia sa ako ochrana, no v skutočnosti nás vzďaľujú od toho, čo naozaj chceme, od blízkosti. Vyhrávame nimi bitku a prehrávame vojnu.

Čo sa deje v skutočnosti

Terapeut Terry Real, z ktorého prístupu čerpám, pomenoval päť opakujúcich sa spôsobov, ktorými si vo vzťahu škodíme. Volá ich stratové stratégie. Sú to stratégie, lebo nimi sledujeme nejaký cieľ, najčastejšie cítiť sa bezpečne alebo mať pravdu. A sú stratové, lebo tým cieľom obetujeme spojenie.

Prvou je boj o pravdu. Snažíme sa dokázať, že to vidíme správne, súťažíme v objektivite, kto si lepšie pamätá, kto má fakty na svojej strane. V krajnej podobe sa z toho stane spravodlivé rozhorčenie, mám právo sa hnevať, lebo ty si ...

Druhou je kontrola partnera. Snažíme sa ho prinútiť, aby konal podľa nás. Buď priamo, príkazmi a tlakom, alebo nepriamo, manipuláciou, vinou, ponúknutím alebo naopak odopretím lásky alebo napĺňania iných potrieb.

Treťou je odplata. Keď nás niekto zraní, chceme to vrátiť. Útočíme z pozície obete, mám právo ti ublížiť, lebo ty si ublížil mne. Odplata býva priama, výbuchom hnevu, alebo nepriama, pasívnou agresiou a zadržiavaním.

Štvrtou je neskrotený prejav. Vyventilujeme sa, vychrlíme všetko, čo máme na srdci, pripomenieme každú starú krivdu, a to najlepšie s použitím slov - vždy, nikdy, zase, kedykoľvek, atď. Cítime sa pri tom úprimní a autentickí, no na druhého sa valí lavína, pod ktorou by mohol mať problém počuť nás aj rokmi meditácie vytrénovaný tibetský mních.

Piatou je stiahnutie sa, ľudovo trucovanie. Odmietneme spojenie, zavrieme sa, prestaneme komunikovať. Niekedy sa vzdáme len časti vzťahu, inokedy sa odpojíme úplne.

Väčšina z nás má jednu alebo dve stratégie obľúbené. Niekto v strese útočí, iný sa sťahuje. A často sa stretne stratová stratégia jedného so stratovou stratégiou druhého, útok narazí na stiahnutie, a vzniká začarovaný kruh, ktorý obaja poznáte naspamäť.

Ukážme si ten kruh na bežnej dvojici. Jeden z partnerov pod tlakom útočí, zvyšuje hlas, vyčíta. Druhý to nezvláda, a tak sa sťahuje, stíchne a odíde. Lenže stiahnutie toho prvého ešte väčšmi vydráždi, lebo sa cíti opustený, a tak pritlačí. Čím viac jeden tlačí, tým viac sa druhý sťahuje. Obaja pritom úprimne veria, že za to môže ten druhý. A v istom zmysle majú aj pravdu, lebo každý naozaj reaguje na stratovú stratégiu toho druhého. Práve preto sa z týchto kruhov tak ťažko vystupuje. Nikto ich nezačal sám a nikto ich sám neukončí. Prvý krok je prestať sledovať, kto začal, a začať si všímať vlastný diel. Svoju stratégiu totiž vieme zmeniť len my sami. Tú partnerovu nie.

Prečo po nich siahame

Stratové stratégie nie sú prejav zlej vôle. Sú to staré ochrany. Pochádzajú z tej časti nás, ktorú v tejto sérii nazývam adaptívne dieťa, z časti, ktorá sa kedysi naučila prežiť ohrozenie tak, že bojovala, kontrolovala, vracala údery alebo sa skryla. V detstve nám to možno naozaj pomohlo. Problém je, že dnes ich spúšťame automaticky aj voči ľuďom, ktorých milujeme, a v situáciách, kde o žiadne nebezpečenstvo nejde.

Spoločné majú jedno. Všetky uprednostnia okamžitú ochranu seba pred spojením s druhým. A práve preto, hoci na chvíľu uľavia, nás dlhodobo vzďaľujú.

Posun, ktorý môžete urobiť hneď

Namiesto otázky „kto za to môže" si v hádke skúste položiť inú: „Funguje mi to, čo práve robím? Približujem sa, alebo vzďaľujem?" Stratová stratégia takmer vždy vzďaľuje. Už len to, že ju počas hádky pomenujete, „aha, teraz bojujem o pravdu" alebo „teraz sa sťahujem", vám vráti kúsok slobody. Pretože to, čo vieme pomenovať, prestáva konať za nás.

Malý krok na tento týždeň

Skúste tento týždeň iba pozorovať, ktorá z piatich stratových stratégií je vaša obľúbená. Nemeňte zatiaľ nič. Len si po nezhode spätne všimnite: bojoval som o pravdu, kontroloval, vracal úder, vychrlil všetko, alebo som sa stiahol? Väčšina ľudí má jednu hlavnú. Keď ju spoznáte, urobili ste prvý a najdôležitejší krok. V ďalších článkoch si každú z piatich rozoberieme zvlášť a ukážeme aj víťaznú stratégiu, ktorá ju dokáže nahradiť.

Záver

Vráťme sa k tej hádke, po ktorej zostala vzdialenosť. Tá vzdialenosť nevznikla preto, že ste zlý človek alebo že máte zlý vzťah. Vznikla preto, že obaja ste siahli po starej ochrane, ktorá vzťahu škodí. A to je dobrá správa. Stratégie sa dajú rozpoznať a vymeniť za iné. Prvý krok je vidieť, že to, čo sme považovali za obranu, nás v skutočnosti odvádza od človeka, ku ktorému sa chceme dostať.