Kontrola partnera

Chcete, aby to bolo urobené správne, a tak začnete radiť. Potom pripomínať. Potom kontrolovať, či to spravil tak, ako ste povedali. Z dobrého úmyslu, veď vám na tom záleží, sa stane tlak, ktorý partner cíti na každom kroku. A čím viac tlačíte, tým viac sa vzpiera, alebo to robí naoko a bez chuti. Nakoniec ste sklamaní obaja.

Druhá zo stratových stratégií je kontrola partnera. A je obzvlášť zákerná, lebo sa často skrýva za starostlivosť.

Najrozšírenejší omyl

Myslíme si, že keď druhého dostatočne usmerníme, presvedčíme alebo dotlačíme, urobí to, čo považujeme za správne, a bude lepšie. Kontrolu vnímame ako zodpovednosť, ako prejav toho, že nám záleží.

Problém je, že nikto nemá rád, keď ho niekto ovláda, ani keď to ten druhý myslí dobre. Kontrola plodí odpor. Buď otvorený, vzdorom a hádkou, alebo skrytý, keď partner naoko súhlasí a potom spraví opak alebo nič.

Čo sa deje v skutočnosti

Kontrola partnera má dve hlavné podoby. Priama kontrola sú príkazy, inštrukcie, naliehanie, opravovanie. „Urob to takto." „Prečo to nerobíš, ako som povedala?" Je viditeľná a partner ju ľahko rozpozná ako tlak.

Nepriama kontrola je rafinovanejšia a často nebezpečnejšia, lebo sa ťažšie pomenuje. Je to manipulácia. Vina, „keby ti na mne záležalo, urobil by si to". Stiahnutie lásky alebo chladu, kým sa druhý nepodvolí. Dramatizovanie, mučenícke vzdychy, narážky. Navonok nepadne ani jeden príkaz, a predsa je vo vzduchu jasná správa: zmeň sa, inak.

Spoločné je, že obe podoby majú rovnaký odkaz. Taký, aký si, mi nestačíš. A to je odkaz, ktorý v človeku nevyhnutne spustí obranu. Kontrola a sloboda sa vylučujú a láska potrebuje slobodu, aby mohla dýchať.

Treba povedať aj druhú stranu. Niečo si od partnera priať, o niečo ho požiadať, dokonca trvať na svojej potrebe, to nie je kontrola. Rozdiel je v tom, či druhému necháme slobodu povedať aj nie. Žiadosť slobodu necháva. Kontrola ju berie.

Nepriama kontrola býva o to ťažšie viditeľná, že sa tvári ako čokoľvek iné než tlak. Matka, ktorá si vzdychne a povie deťom, že to nevadí, že pôjde na výlet sama, nepovedala žiaden príkaz. A predsa je vo vzduchu jasná správa. Partner, ktorý zmĺkne a tri dni je chladný, lebo sa nestalo po jeho, nikoho otvorene neovláda. A predsa druhý presne vie, že má niečo napraviť. Práve preto je nepriama kontrola taká vyčerpávajúca. Nedá sa na ňu priamo odpovedať, lebo sa dá vždy poprieť, veď nič nehovorím. Ten druhý zostáva so svojím pocitom sám a postupne sa naučí predvídať a vyhýbať sa, len aby bol pokoj. Vzťah sa tak nenápadne zúži na opatrné našľapovanie. Pomenovať vlastnú nepriamu kontrolu býva nepríjemné, lebo ju radšej vidíme ako citlivosť alebo starostlivosť. No práve to pomenovanie je prvý krok k tomu, aby sme svoje potreby začali hovoriť priamo, a teda férovo.

Prečo po nej siahame

Pod potrebou kontrolovať býva strach. Strach, že keď veci nebudú pod naším dohľadom, dopadnú zle, alebo že nebudeme v bezpečí. Mnohí z nás vyrastali v prostredí, kde kontrola bola jediný spôsob, ako získať aspoň trochu istoty. Tá istá časť, adaptívne dieťa, dnes naskakuje vždy, keď sa cítime ohrození neistotou, a chce mať okolie pevne v rukách. Lenže to, čo malo priniesť bezpečie, prináša v dospelom vzťahu vzdialenosť.

Posun, ktorý môžete urobiť hneď

Keď zacítite nutkanie partnera usmerniť, skúste si položiť otázku: snažím sa ho o niečo požiadať, alebo ho chcem prinútiť? Ak by ste neuniesli, keby povedal nie, je to pravdepodobne kontrola. Skúste premeniť príkaz na žiadosť a žiadosť formulovať z „ja". Namiesto „toto musíš spraviť inak" skúste „znamenalo by pre mňa veľa, keby si." A potom nechajte priestor. Sloboda partnera odpovedať je to, čo z tlaku robí pozvanie.

Malý krok na tento týždeň

Všimnite si tento týždeň jednu situáciu, v ktorej ste partnera usmerňovali, opravovali alebo naňho jemne tlačili. Spätne si k nej povedzte: čoho som sa v tej chvíli bála? A ako by som svoju potrebu vedela vysloviť ako žiadosť, ktorá necháva druhému slobodu? Ak je vaša bežná podoba skôr nepriama, manipulácia cez vinu alebo chlad, skúste ju nahradiť jednou úprimnou priamou vetou o tom, čo naozaj chcete. Priama prosba je takmer vždy menej zraňujúca než skrytý tlak.

Záver

Vráťme sa k tej chvíli, keď ste z lásky začali kontrolovať a skončili sklamaní obaja. Vaša starostlivosť nebola chybou. Chybou bola len jej forma, ktorá partnerovi vzala slobodu a tým aj chuť. Keď kontrolu vymeníme za úprimnú žiadosť, dávame druhému to, čo kontrola nikdy nedokáže, totiž možnosť urobiť niečo pre nás dobrovoľne, a teda naozaj. A to, čo robíme dobrovoľne, robíme inak než to, k čomu sme dotlačení.