5 stratových stratégií (5/5): Stiahnutie sa a trucovanie

Stiahnutie sa a trucovanie

Mlčanie a odpojenie pôsobia ako pokoj. Pre toho druhého sú však jednou z najbolestivejších zbraní.

Hádka začne byť priveľa, a tak urobíte to, čo vám príde ako jediná rozumná možnosť. Stíchnete. Odídete do druhej izby. Zatvoríte sa do seba a celé hodiny, niekedy dni, odpovedáte len jednoslovne. Navonok je pokoj. No ten pokoj je ťažký a obaja viete, že medzi vami visí ľad.

Piata stratová stratégia je stiahnutie sa, ľudovo trucovanie. A je zvláštna tým, že ju vnímame ako neutrálne mlčanie, hoci je to veľmi hlasné posolstvo.

Najrozšírenejší omyl

Veríme, že keď sa stiahneme, robíme to najlepšie, čo sa dá, neeskalujeme, nehádame sa, dávame veciam priestor. Mlčanie vnímame ako menšie zlo než výbuch.

Problém je, že stiahnutie nie je neprítomnosť konania. Je to konanie. Odmietnutie spojenia, ktoré ten druhý cíti veľmi presne. Ticho dokáže zraniť rovnako ako krik, niekedy aj viac, lebo nedáva nič, na čo by sa dalo odpovedať. Druhý zostáva sám s úzkosťou a s otázkou, čo sa deje a kedy sa to skončí.

Čo sa deje v skutočnosti

Stiahnutie má niekoľko stupňov. Najmiernejšie je odmietnutie spojenia v danej chvíli, mlčanie, odvrátenie sa, jednoslovné odpovede. Hlbšie je vzdanie sa určitej časti vzťahu, keď prestaneme s partnerom zdieľať nejakú oblasť života, lebo „aj tak to nemá zmysel". A najhlbšie je úplné odpojenie, vnútorné odsťahovanie sa zo vzťahu, hoci pod jednou strechou.

Spoločné je, že stiahnutie prerušuje to, na čom vzťah stojí, totiž spojenie. A čím dlhšie trvá, tým väčšiu vzdialenosť po sebe necháva. Pre partnera, ktorý zostal na druhej strane ľadu, je to často najťažší zo všetkých zážitkov, lebo proti mlčaniu sa nedá nič robiť. Nedá sa opraviť to, čo sa odmieta pomenovať.

Tu treba urobiť dôležité rozlíšenie. Stiahnutie ako stratová stratégia nie je to isté ako zdravá prestávka. Keď poviem „potrebujem chvíľu, som priveľmi rozrušený, vrátim sa o pol hodiny", to je zodpovedný odstup, ktorý vzťah chráni. Trucovanie je stiahnutie sa bez slova a bez prísľubu návratu, a preto pre druhého vyznieva ako trest. Rozdiel je v tom, či odchádzam, aby som sa mohol vrátiť, alebo aby ten druhý platil.

Stiahnutie navyše spúšťa u druhého vlastnú reakciu a tak vzniká chladná vojna. Jeden mlčí, druhý spočiatku prosí o rozhovor, a keď sa nedočká, urazí sa a stiahne sa tiež. Obaja potom čakajú, kto prvý ustúpi, a každý ďalší deň ticha pridá vrstvu ľadu, ktorú bude o to ťažšie rozpustiť. Zvlášť zraňujúce je, keď sa mlčanie používa vedome ako trest, mlčím, kým nepochopíš, čo si spravil. Vtedy sa z prirodzenej potreby upokojiť sa stáva zbraň. Hranica medzi zdravým upokojením a trucovaním je pritom tenká. Neurčuje ju to, či odídem, ale to, prečo odchádzam, ako komunikujem svoj odchod a či sa vrátim. Keď odídem, aby som nevybuchol, a o pol hodiny sa vrátim, chránim vzťah. Keď odídem a nechám partnera v neistote ako vo väzení bez rozsudku, trestám ho. To isté gesto, dva úplne odlišné odkazy.

Prečo po ňom siahame

Stiahnutie býva domovom tých z nás, ktorí sa v detstve naučili, že konflikt je nebezpečný a najbezpečnejšie je zmiznúť. Keď je toho na nás okolo priveľa, naša nervová sústava prejde do stavu, ktorý telo pozná ako únik alebo zamrznutie. Stiahnutie teda nie je vždy vedomá zbraň. Často je to automatická reakcia tela, ktoré sa snaží prežiť záplavu tým, že sa odpojí. Pochopiť to pomáha, no nemení to nič na tom, čo stiahnutie robí druhému.

Posun, ktorý môžete urobiť hneď

Ak ste človek, ktorý sa sťahuje, kľúčový posun je naučiť sa svoje stiahnutie ohlásiť. Rozdiel medzi trucovaním a zdravou prestávkou je jediná veta. Namiesto toho, aby ste len zmĺkli, povedzte: „Teraz to nezvládam, potrebujem chvíľu, ale vrátim sa." Tá veta zmení odmietnutie na prísľub a partnera nenechá samého v neistote.

A keď prestávka pominie, naozaj sa vráťte. Práve návrat odlišuje odstup, ktorý chráni, od mlčania, ktoré tresce.

Malý krok na tento týždeň

Ak je stiahnutie vaša bežná reakcia, vyskúšajte tento týždeň jednu vec. Keď zacítite, že sa zatvárate, namiesto tichého zmiznutia povedzte nahlas, čo sa deje a kedy sa vrátite. Ak ste naopak ten, kto zostáva na druhej strane mlčania, skúste partnerovi uľahčiť návrat tým, že po jeho stiahnutí nezaútočíte, ale ponúknete otvorené dvere. Trucovanie sa živí strachom z trestu. Bezpečie ho rozpúšťa.

Záver

Vráťme sa k tomu ťažkému tichu, keď medzi vami visí ľad. Stiahnutie pôsobí ako pokoj, no je to pokoj, ktorý vzďaľuje. Mlčanie nie je nič nehovorenie, je to veľmi hlasná správa o tom, že spojenie je prerušené. Dobrou správou je, že stačí jedna veta, aby sa z trucovania stala prestávka, ktorá chráni. Odísť, aby ste sa mohli vrátiť, nie je to isté ako odísť, aby druhý platil. A ten rozdiel je cítiť na oboch stranách dverí.